Kvietoček

...Môj život...
Je smutný príbeh
Neskončí sa kým ho neskončím
...Pripomína maratónový beh
v ktorom žiadnu prekážku nemôžem preskočiť

...Môj život...
Aj keď sú prekážky, nemám silu ho ukončiť
Aj keď ma svedomie prenasleduje na každom kroku...
Aj keď moje temné spomienky preťažujú tú niť...
...moju niť nádeje...
to všetko ma unavuje a núti prejsť prekážku zboku.

..Môj život...
kráčam v ňom dlhú a namáhavú cestu
na ktorej neviem nájsť útechu...
Aby som sa zachránila potrebujem záchrannú vestu
no ja ju nemám nedokážem ju nájsť v žiadnom cechu

...Môj život...
Snáď ešte nekončí veď nevidím na koniec!
Ale sily ma naozaj opúšťajú a nádej tiež...
na moje oči padá temnota a podlamujú sa mi kolená...
A umieram smutná lebo táto cesta ostáva nedokončená.

...Moja smrť...
Veď toto nie je smrť, ale nový začiatok!
Najprv beh potom skok a napokon krok.
Tak predsa sa dá žiť - naplno!
Ten môj nový svet je raj, no...skoro.

...Môj nový život...
...na lúke sa naháňajú motýle...
...každý raz musí mať svoj šťastný koniec...
...teraz všetko vnímam v inom svetle...
...na kostolnej veži stojí mních a udiara kladivom o ešte starší zvonec...

Tvoj život je krása tak sa snaž...
...aby si tiež raz uzrel raj krásu krás!